Keď ho k nám rodičia zo stredného Slovenska viezli bol síce už krotký, no rozhodnutý nič nehovoriť a na nič nepristúpiť. Predtým, na prvej návšteve, tu boli rodičia sami a dobrých sedem hodín sme búrlivo debatovali. Že vraj s ich jediným synom si nevedia rady a aj keď mu jeho tatko zo zúfalstva strelil facku, až preletel cez dve izby, nepomohlo to. Tatko je ako baník, taký, že každý pred ním musí mať rešpekt, no ich synáčik sa ani po tej výchovnej facke neumravnil. Dlho mi trvalo, než som im vysvetlil, že to celé funguje inak. Oni by mali byť v pohode, aby dokázali synovi pomôcť a ten ich chlapec by mal plakať, lebo je vo vážnych problémoch. Nakoniec uznali moje argumenty a synáčik zázračne zmäkol, keď nasadili moju taktiku. Dnes mi napísal ako to s ním teraz je: pokračovanie článku
Mali sme sučku – vlčiačku, ktorá vlastne ani nebola naša, len sme ju mali „povarovať než sa veci nejako vyriešia“, no trvalo to niekoľko rokov. Bola nádherná, krásne rastená a mala taký rodokmeň, že som pri nej mal silné komplexy. Vyradili ju z policajnej školy, lebo nezvládla drezúru. Bála sa aj sama seba. Hovoril som vtedy, že ju zlomili. Chvost nosila stále stiahnutý a na každý prudší pohyb reagovala útekom. Na Silvestra som s ňou bol zalezený v kotolni a ona bola schúlená v kúte, celá sa triasla a ja som ju upokojoval a hladkal. Trvalo to dlho, kým nám začala veriť , no raz k nám preskočil susedov poľovnícky pes, čo mal špeciálny výcvik a mal ísť najprv na výstavu a potom na predaj do Nemecka. pokračovanie článku
Včera večer sme sa konečne dočkali krstu knihy Tovar od Tatiany Melasovej. Som presvedčený, že každý, kto tam prišiel, bol spokojný. Najviac samozrejme Táňa, lebo napísanie knihy rovno na „liečení“ sa len tak ľahko niekomu nepodarí. Táňa je už druhé naše dievča, ktoré u nás napísalo knihu. Prvá bola Daniela Vávrová, ktorá napísala knihu Sen môjho života. Napísala ju ešte v roku 1996 a vydali sme ju o dva roky neskôr. Bola to iná kniha, ktorá bola poskladaná z fragmentov, ktoré si zapísala počas svojho drogovania. pokračovanie článku
Kým mi neprišiel jeden anjelsky e-mail, vôbec som netušil, že existuje Boris Lettrich, či skupina AYA. Anjelsky preto, lebo bol taký úprimný, nevinne – spontánny, preto som hneď vedel že ho písal anjel s čistou dušou. Po prvej správe nasledovali ďalšie a tak vznikol článok ktorý vysvetlí všetky podrobnosti. pokračovanie článku
Melisa dopísala svoju knihu z ktorej ste si mohli prečítať ukážky v niekoľkých článkoch na tomto blogu pod názvom „Smutný raj“. Prišlo mi veľa e-mailov so žiadosťou o pokračovanie. Zatiaľ sa čitatelia nedočkajú ďalších častí, no až upraceme surové texty, ktoré boli písané jedným dychom bez odstavcov a s chybami, tak dúfam, že v krátkom čase sa tú knihu podarí vydať. Navrhol som Melise, nech začne písať na vlastnom blogu. Veľmi som ju zaskočil, lebo ona svoje písanie považovala zatiaľ iba za očistu vlastnej duše. Momentálne si užíva stav bez drog, v ktorý už nedúfala. Po dvanástich rokoch tvrdého drogovania, prostitúcie a asociálneho života sa cíti možno ako v raji, aj keď si uvedomuje, že nič nemá vyhraté. pokračovanie článku
Keď k nám prišla Melisa prvý krát, veľmi sa na ľudskú bytosť nepodobala výzorom, ani správaním. Ničili ju neskutočné telesné bolesti a o duševných stavoch je škoda hovoriť. Mala u nás krízovať na sucho. To je pre narkomana najstrašnejšia nočná mora. Nemohol som ju dať „hore“ medzi ostatné baby. lebo by som si zlikvidoval aj tie. Tak sme trávili spolu vo ,vzdychárni“ v suteréne tri týždne. Každé dve hodiny som ju kúpal v horúcej bylinkovej vode, masíroval, hladkal, utešoval, povzbudzoval a pichal jej akupunktúru. Stále mi však iba rozprávala, že v Španielsku, kde robila kurvu ju museli vykrízovať v umelom spánku. pokračovanie článku
Toto je zatiaľ posledná časť Melisinho rozprávania. Dohromady aj s obdobím „pred Španielskom“ opisuje štyri mesiace jej drogových zážitkov. Dohromady však celý jej príbeh trval skoro dvanásť rokov, až po príchod k nám. Tu sa dúfam začne ešte oveľa dlhší príbeh, no už nie taký drsný. Melisa práve dokončieva záverečný článok tejto série a ešte dnes sa Vám pokúsi objasniť jej pohnútky, prečo sa rozhodla svoje zážitky zverejniť. pokračovanie článku
Moje decká to majú poriadne popletené. Často mi rozprávajú pozitívne o ľuďoch, ktorých by som ja bez váhania a výčitiek poslal na druhý svet. Napríklad mi jedno dievča rozprávalo, aká super baba je jedna dílerka, ku ktorej si chodili kupovať heroín. Bola to staršia žena tmavšej pleti a tá im vždy dohovárala, že prečo sa lepšie neoblečú, veď prechladnú. Ešte im aj uvarila čaj, samaritánka! Takto Melisa stretla Mileho, ktorý pre ňu zosobňoval vidinu oslobodenia. pokračovanie článku
Tu je bezpredmetný akýkoľvek môj komentár. Možno iba poznámka, že Božie mlyny melú naozaj pomaly, až sa zdá, že sú zbytočné. Toto je už piata a možno posledná časť. pokračovanie článku
V tejto štvrtej časti sa Melisa už ocitla v strede diania. Po dlhej a nebezpečnej ceste cez niekoľko krajín, bez pasu, v heroínovej kríze, nevyspatá a unavená, hladná, po krátkej prestávke nastúpila do „práce“. Do bordelu na pľac. Keby to bol aspoň normálny bodrel! Ona to nazvala vyhladzovacím táborom. pokračovanie článku
V tretej časti preskočíme niekoľko rokov a z Melisy sa stane naozaj dospelá osemnásť ročná slečna. Už tri roky fetuje a už o tom vedia konečne aj rodičia. Tesne po osemnástich narodeninách sa rozhodla, že spolu s Ľxxx odídu do Španielska robiť prostitútky. Keď som sa jej pýtal prečo sa tak rozhodla, povedala mi, že sa cítila z toho fetovania strašne unavená. Jej dílera Čxxxx zatvorili a bolo čoraz ťažšie získať peniaze na fet. Dovtedy nikdy nemusela získavať peniaze sexom, no jej kamoška už mala skúsenosti s takými vecami z Rakúska. Tak sa zase pridala na jej stranu. Vlastne to bolo ich spoločné rozhodnutie. Mali jedného „kamaráta“, čo im to mal sprostredkovať. Neskoršie vysvitlo, že ich predal ako ovce. pokračovanie článku
Včera som uverejnil prvú časť príbehu Melisy. Je u nás tri mesiace, čo je jej osobný rekord. Predtým počas dvanásťročnej feťáckej éry najdlhšie vydržala na liečení mesiac v Pezinku. Niekoľko krát ju detoxikovali v Španielsku v umelom spánku, raz ochrnula asi na tri týždne po predávkovaní a raz sa predávkovala tak, že mala opuch mozgu. Navŕtali jej dieru do hlavy a vypustili tekutinu, v ktorej pláva mozog. Potom jej ochladzovali hlavu, aby sa opuch nezväčšoval. Prežila to, len zostala niekoľko mesiacov na kolieskovom kresle. Keď sa jej stav zlepšil, išla fetovať znovu. Tento príbeh je ešte z jej feťáckych začiatkov, keď mala pätnásť rokov a skončila základnú školu. V tejto časti išla na dovolenku s mamou a po návrate hneď k dílerovi. pokračovanie článku
Melisa začala fetovať cez prázdniny po základnej škole. Dovtedy bola celkom poriadne dievča, aj keď vyvádzala všelijaké kúsky, ako to v takom veku býva. Nikdy však neprekročila hranice, ktoré oddeľujú „živé“ deti od grázlikov. Počas tých prázdnin si však našla dve kamarátky, už známe firmy, ktoré boli od nej oveľa staršie. Tie ju prijali za seberovnú a problém bol na svete. Mala skoro pätnásť rokov, vo vrecku občiansky a bola na vrchole inteligencie, teda v puberte. pokračovanie článku
Pred meiacom som písala o trochu komplikovanej ceste sem k Vladovi, do Budmeríc. Zajtra končí ôsmy týždeň, ktorý trávim v tejto rodine. Po zverejnení mojej nelichotivej spovede som pochopiteľne trochu tŕpla, čo na to moji blízki – teda predovšetkým, moja dcéra. Nielen ja som mala dilemu v tom, či si ho má prečítať aj moja šestnásť ročná dcéra Katka. pokračovanie článku
Narkomani sú vraj ľudia, čo si takéto označenie (ľudia) ani nezaslúžia. Živoria si svoj život bez morálky, charakteru, sú odporní, obyčajne niečim nakazení a niet v nich ani najmenší náznak citu. Sú odpísaní, už na pohľad zničení a každému, čo si hovorí, že je normálny sa musia hnusiť. Lenže aj honosné a drahé diamanty sa nachádzali najprv v blate a špine, než si ich niekto veľmi „nóbl“ zavesil na krk a pýšil sa nimi. Nie som naivný a nenechám si nahovoriť, že všetko, čo nemá svoj lesk je bezcenné. Možno preto som taký bohatý a veľa ľudí mi závidí, že ma Boh obdaroval toľkou krásou a šťastím, čo mám okolo seba. pokračovanie článku
Katka k nám cestovala ako dobrý vojak Švejk do Budejovíc. Keď sme sa telefonicky dohodli, že z toho konca sveta, kde býva príde v sobotu k nám, začal som mať na seba nervy, že som s tým súhlasil. Bál som sa. O ňu, osobu, ktorú som nikdy v živote nevidel, poznal som ju len z krátkeho telefonického rozhovoru a vedel som o nej len to, čo mi do telefónu povedala. Je alkoholička, má 35 rokov a je skrachovaná existencia. Nakoniec sa moje obavy potvrdili a ona neprišla. pokračovanie článku
Nielen deti, aj rodičia sú obeťami drog. Niekedy dokonca ešte väčšími ako ich deti, čo fyzicky drogy berú. Príbehy tých matiek sú niekedy naozaj veľmi akčné. Je ťažké ľúbiť svojho potomka, keď sa v ich byte stretnú tri mafie a prídu vymáhať peniaze, čo si od nich napožičiaval syn na drogy ako sa to stalo v inom príbehu. Alebo keď sa od svojej dcéry nakazíte hepatitídou, lebo si oholila nohy maminou žiletkou a táto choroba v matkinom veku je ťažko liečiteľná a po pár rokoch smrteľná. Pokračovanie príbehu tejto matky mi dnes ráno prišlo e-mailom. Od napísania prvého článku ubehol mesiac. Tá mama počas tejto krátkej doby prišla o všetko a zostala z nej len zničená chuderka. Teraz je asi rad na mne, aby som situáciu vyriešil. Tak sa asi stane, že jedna mama sa ocitne „na liečení“ u nás namiesto svojho syna a bude sa učiť, ako naďalej milovať svojho najblížnejšieho napriek tomu, že už nastavila aj druhé líce a padli ďalšie facky.
pokračovanie článku
O mamách sa hovorí, že ak už naozaj nevládzu, ešte stále sa na nich dá orať. Lenže aj mamy majú svoj limit, svoje krajné hranice. Táto mama, čo mi dnes poslala svoj článok na uverejnenie je v situácii, keď na ňu prišla krízová reakcia. Stáve sa to skoro každej. Po rokoch strachu, stresu a zúfalstva zrazu urobím s ich ratolesťou krátky proces a nazvem všetky veci pravými menami. Svinstvo je zrazu svinstvo. Láska zrazu prestane byť najušľachtilejším citom, lebo nespĺňa najzákladnejšie kritérium. Nie je obojstranná. Prestáva byť láskou a stane sa napríklad aj nástorjom záhuby vlastného syna. Ale nach to radšej prerozpráva tá mama. pokračovanie článku
Čast k nám chodia študenti so žiadosťou o pomoc pri písaní rôznych školských prác. Tento chlapec mal akurát smolu, lebo prišiel v čase, kedy ešte nemám preprobenú svoju stránku. NNapriek tomu by som mu chcel pomôcť preto Vám všetkým posúvam túto jeho žiadosť:
Dobrý deň, volám sa Miroslav Hurban, som študentom 5. ročníka odboru sociálna práca na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave.
Nakoľko drogová problematika je aktuálna téma súčasnej doby, ktorú nemožno prehliadnuť, drogy sa stávajú módou a nepostrádateľnou záležitosťou životného štýlu niektorých jedincov, sú všade okolo nás, stali sa súčasťou nášho života, tak som sa rozhodol, že budem písať diplomovú prácu zameranú na drogovú problematiku s názvom DROGY A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI NA SLOVENSKU. Cieľom tejto diplomovej práce je teoreticky načrtnúť problematiku návykových látok, popísať problematiku vzniku závislostí na nich a poukázať na možnosti ako takú závislosť liečiť.
Veľmi veľa ľudí má s užívaním legálnych aj nelegálnych drog osobné skúsenosti a preto by som chcel týmto požiadať návštevníkov tohto blogu, ktorí majú osobné skúsenosti s užívaním hlavne nelegálnych drog o vyplnenie mojho dotazníka, ktorý je súčasťou výskumu drogových závislotí na Slovensku v mojej diplomovej práci.
Dotazník je úplne anonymný, nebude obsahovať Vaše meno ani žiadne iné údaje, ktoré by Vás mohli identifikovať. Dotazníky budú spracované hromadne, poslúžia výhradne k výskumným účelom a bude s nimi narábané podľa zákonných noriem pre ochranu súkromia. Vaše účasť na výskume je dobrovoľná. V prípade, že sa rozhodnete dotazník vyplniť, prosíme Vás o dôslednosť. Ďakujem Vám za účasť na výskume a prajem pekný deň, s pozdravom Miroslav HURBAN Link na dotazník : http://survey.easyresearch.cz/gTS302PoNoTMe0Dj2lH3Z2ZaXHO.aspx
Ďakujem!
Je to už osem rokov, čo som našla môjmu synovi vo veciach na pranie prvú fajku. Dalo by sa povedať, že sme odvtedy prešli dlhú cestu, ale stáli sme na mieste. pokračovanie článku
Naše baby sú u nás už dosť dlho. Dorka – Fidorka je zo všetkých najmladšia, má len šestnásť rokov. Tiež služobne je najmladšia, lebo je u nás „iba“ tri mesiace (práve dnes). Dávno sme už zabudli na všetky ich výčiny, cez ktoré sa musíme prebojovať so všetkými novými deťmi pri ich príchode k nám. Každá „nová bytosť“, ktorá k nám príde je v zlom stave a samozrejme aj poriadne „vyšumená“., tak s problémami musíme počítať. pokračovanie článku
Je ťažké pokúšať sa dostať cez trasovisko na druhý breh, kde je tak krásne a sú tam všetci, ktorých milujeme. Oveľa ťažšie je robiť to takto on-line pred celým svetom na internete. Je to však oveľa účinnejšie a zaväzujúcejšie. Vierka píše, že cestu som jej ukázal ja, no aj tak ísť musí sama. Robí to dobrovoľne preto, lebo všetci zainteresovaní veríme, že tá cesta bude aj pre iné ženy a mamy, ktoré túžia ísť na tú druhú stanu, len nevedia ako. Ak sa to Vierke podarí, už budú všetky vedieť, že sa to dá a taká cesta existuje. V tom je Vierka výnimočná. Nie je veľa takých čo by sa na to dali, ešte k tomu takto verejne. pokračovanie článku
Tretí článok Vierky je tročku smutnejší. Veľmi dobre viem, čo prežíva, sám som to takto cítil. Škoda, že nemôže sama on-line reagovať v diskusiách, lebo to nie je zatiaľ technicky možné. Požiadam tých jej "trpaslíkov" nech jej v tom pomôžu. Podpora čitateľov v diskusiách by jej bola na prospech. pokračovanie článku
Dnes ráno som do tohto blogu vložil článok. V snahe pomôcť sebe a aj ostatným ženám, ktoré majú podobné problémy opisuje „v priamom prenose“ Vierka Moravčíková, šesťdesiatročná pekná a kultivovaná žena svoj zápas s alkoholom. Najväčší problém majú všetci alkoholici a hlavne alkoholičky s tým, aby sa to hrozné tajomstvo nedostalo na verejnosť. Bol to voľakedy aj môj problém aj napriek tomu, že som chodil opitý po širokom okolí a všetci ma aj tak videli a vedeli, čo je so mnou. Kto sa tejto traumy zbaví má na 50% vyhrané. Ak sa jej však nezbaví, tak sa nezbaví ani svojich problémov. Musel by totiž žiť, ako vojak na nepriateľskom území a aj tak v najnepríhodnejšej chvíli by zostal nahý, ako ten cisár v nových šatách. pokračovanie článku
Keď začne žena, manželka a mama piť, jej rodina to obyčajne vnímá ako strašnú rodinnú hanbu, kameň na krku každého z nich. Na chlapovi to “ešte zbaví“, no opitá a pijúca žena, ešte k tomu všeobecne vnímaná ako kultivovaná dáma, matka siedmich detí, to je poriadne ťažký kaliber. Tri svoje deti má ešte doma. Dvaja sú dospelí, Jelka študuje medicínu, Mišo sa hľadá a malý Adam má nervy z mamy, lebo on si s ňou najviac „užije“ a nemá, ako trinásťročný, žiadnu možnosť veci riešiť. pokračovanie článku
Pokračovanie príbehov z harddisku z doby kamennej je o depkách. Sú to vlastne psychické krízy, ktoré pokračujú, aj keď fyzické bolesti ustúpili. Deti im hovoria depky. Drogy vyorali v mozgu brázdu, ktorá tam už zostane do smrti. Keď je čerstvá, tak je veľmi citlivá a núti moje deti znovu si dať za každú cenu svoju drogu, aj keď ju nepotrebujú. Niektoré drogy nespôsobujú závažnejšie fyzické problémy. Napríklad marihuana. To však neznamená, že je neškodná. Fyzické krízy sú strašné, no ja ich s deťmi dokážem zvládnuť za dve hodiny. Psychické depky a bolesti však nie sú také jednoduché Psychika núti dať si drogu aj „cez mŕtvoly“, preto sa iba zhovievavo usmievam, keď ma decká za každú cenu chcú presvedčiť o neškodnosti marihuany, či dokonca o jej prospešnosti. pokračovanie článku
Druhá časť príbehov skopírovaných z harddisku z doby kamennej je o príchodoch detí do našej rodiny. Boli to ťažké chvíle pre nich aj pre nás. Každý z nich prišiel v hroznom stave a s veľkými bolesťami na tele a hlavne duši. Snažil som sa zo všetkých síl, aby som ich zbavil trápenia. Lenže ich bolo veľa a ja iba sám. Aj tak som si ich vypiplal a okrem LOLEKA sú dodnes všetci v poriadku. Už majú svoje rodiny a deti. pokračovanie článku
Toto som našiel na starom disku v adresári so zálohami textov T602-ky z roku 1996 – 7, keď počítače boli ešte v dobe kamennej. Boli to aj naša doba kamenná, veľmi ťažká a komplikovaná, no napriek tomu veľmi krásna a teraz aj nostalgická. Mali sme s mojou ženou Ľudkou o desať rokov menej, plný dom detí, vlastných i „cudzích“. Tieto texty som písal na samom začiatku svojej „kariéry kamikadze“, môjho údajného samodeštrukčného konca. Zobral som si totiž bez skúseností a prostriedkov rok po mojom protialkoholickom liečení do svojej rodiny niekoľko narkomanov, čo vtedy naozaj mohlo vyzerať ako pokus o samovraždu. Napodiv, moje vtedajšie názory a postoje som nemusel po takej dlhej dobe nijako korigovať. Pôvodne to mala byť kniha. pokračovanie článku
Dnešné ráno bolo normálne, až do 9:30 kedy si mi povedal, nech prídem za tebou dolu na pokec... Nič som netušil, myslel som, že budeme preberať veci ohľadom opravovania počítačov. Ale nebolo to tak... pokračovanie článku
Na živote je fajn, že človeku dokáže vždy pripraviť prekvapenie. Je síce pravda, že nás dokáže prekvapiť aj nepríjemne, no našťastie na to dokáže naša pamäť čoskoro zabudnúť. Preto sa nám život javí ako krásny a je to tiež dôvod, prečo na ňom tak lipneme. Navyše musím spomenúť, že tie nepríjemné prekvapenia dokážeme svojim rozumom častokrát vyriešiť a premeniť na pozitívne veci. S pribúdajúcim vekom sa nám to darí stále lepšie. Naopak, v mladosti si musíme „natĺkať hubu“, aby sme neskoršie tieto, obyčajne vlastným pričinením vzniknuté „nepríjemosti“ života, dokázali zvládať.a pokračovanie článku
Kto by nechcel byť ?! A nielen pre svoje deti, pre hocikoho. Byť oporou je veľmi krásny pocit. Aj samodeklarovaní „tvďasi“ majú krásne pocity, ak sú pre niekoho oporou. Ak naozaj existuje niekto, čo chce žiť iba pre seba, na nikom mu nezáleží a je ľahostajný voči absolútne všetkému nešťastiu, napriek tomu, že by stačilo iba prstom pohnúť a pomohol by v niečom inému človeku, je najväčší chudák. Oberá sa o najkrajšie veci vo svojom živote. Ja takého síce nepoznám, no možné je všetko. Už aj panna porodila a možno aj motyka vystrelila, alebo dáždnik, či pero, tak aj taká nepravdepodobnosť by mohla byť realitou. pokračovanie článku
Pred pár dňami som mal zážitok na ktorý nikdy nezabudnem. Bol deň ako každý iný, až do asi 11-tej hodiny dopoludnia. pokračovanie článku
O problémoch mladých, ich rodín a hlavne o nebezpečenstve závislostí. Tiež o tom, ako predchádzať životným katastrofám, prípadne ako ich úspešne riešiť. Prvý kolektívny blog na SME.Tento blog budú svojimi článkami zaplňovať rôzni autori, ktorí sa dostali do problémov s drogami, alebo majú k tomuto problému čo povedať.
drogy-sosdrogy-sos.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
