Boh má iba čisté deti

Autor: Drogy (Vlado Schwandtner) | 15.11.2011 o 0:29 | (upravené 15.11.2011 o 0:35) Karma článku: 14,40 | Prečítané:  2665x

Mali sme sučku – vlčiačku, ktorá vlastne ani nebola naša, len sme ju mali „povarovať  než sa veci nejako vyriešia“, no trvalo to niekoľko rokov. Bola nádherná, krásne rastená a mala taký rodokmeň, že som pri nej mal silné komplexy.  Vyradili ju z policajnej školy, lebo nezvládla drezúru. Bála sa aj sama seba. Hovoril som vtedy, že ju zlomili. Chvost nosila stále stiahnutý a na každý prudší pohyb reagovala útekom. Na Silvestra som s ňou bol zalezený v kotolni a ona bola schúlená v kúte, celá sa triasla a ja som ju upokojoval a hladkal. Trvalo to dlho, kým nám začala veriť , no raz  k nám preskočil susedov poľovnícky pes, čo mal špeciálny výcvik a mal ísť najprv na výstavu a potom na predaj do Nemecka.

Aska, keď videla čo sa deje, vyskočila a vyštartovala  na toho votrelca, že som ho ledva uchránil. Schytal nejaké šrámy od Askiných zubov a pazúrov. Vtedy už bola Aska znovu normálnym psom  a zbavila sa svojej „zlomenosti“.  Začala znovu žiť svoj obyčajný, no sebavedomý psí život  Sused si odvtedy dával poriadny pozor na svojich chovancov, aby ich náhodou nenapadlo narušiť Aske jej teritórium.
Dievča, čo mi napísalo pred pár dňami tento článok nechcem porovnávať s Askou, no v ich príbehoch je mnoho analógie:

Boh má iba čisté deti

„Veľmi si vás vážim a ste mojím otcom, aj keď takto na diaľku a ani ma nepoznáte.“ Bolo to zvláštne vyznanie, ktoré som napísala, spolu so svojimi nedostatkami, človeku, ktorého som naživo nikdy nevidela.  Zvláštna bola aj odpoveď: „Ahoj, som veľmi rád, že si mi napísala a som ešte radšej, že mám novú dcérenku.“


Po dvoch rokoch :

V poslednom čase som rozmýšľala, prečo som tak zúfalo hľadala otca. Mám dobrého tatina. Stará sa o mňa, chce pre mňa to najlepšie, nikdy sa mu nedokážem odvďačiť za všetko, čo mi dal. Avšak v detstve kládol na mňa veľké nároky, najmä v obodbí, keď som hrávala závodne tenis. Keď sa mi nedarilo, nešetril urážkami a ja som sa cítila nemilovaná, keď mi niečo nevyšlo. Nakoniec som už ani nepotrebovala jeho slová a v hlave sa mi premietali nadávky pri každej príležitosti, keď som niečo nesplnila dostatočne dokonale. Prestala som si seba vážiť a nasledovalo obdobie anorexie.

Útechu som hľadala aj v Bohu – Boh je predsa milujúci Otec, Boh je láska. Lenže tiež to malo háčik. Keď som bola malá, povedali mi, že hriech človeka od Boha oddeľuje. Boh ma prijme za svoje dieťa, keď vyznám všetky svoje hriechy, oľutujem ich a dám sa pokrstiť. Týmto úvodným očistením sa stanem Božím dieťatkom. Keď urobím niečo zle, Boh ma síce má rád, ale ak sa neočistím, čaká ma trest a v konečnom dôsledku peklo. Z toho som usúdila, že pri Bohu sa za nesprávne rozhodnutie ťažko platí. Urobila som všetko, aby som sa stala božím dieťaťom. Avšak, keďže som mala sebavedomie blchy trpiacej nechutenstvom, neustále som mala pocit, že niečo robím zle, a teda nemám prístup k Božej láske. Asi sa na mňa stále hnevá a stal sa pre mňa namiesto láskou, iba ďalším strašiakom.

Ale nehneval sa. Keď už sa na mňa nemohol pozerať, zaviedol ma na jeden blog. Našla som tam články, kde písal nejaký pán s veľkou láskou a ľudskosťou o narkomanoch ako o svojích milovaných deťoch. Nebol v nich ani náznak opovrhnutia. Písal tam ako sa poučil zo svojich chýb a pádov. Ako sa mu práve tieto pády stali významnou skúsenosťou, na základe ktorej, bol schopný lepšie pomáhať druhým. Vedela som, že je to človek, ktorý ma prijme a ktorý ma kvôli mojim zlyhaniam neodsúdi. Aj sa tak stalo. Pomohol mi stať sa silnejšou. Lebo prijíma aj zafúľané deti.
Vladko, ďakujem.


Epilóg:

Ten pán s tými článkami som bol ja, no ona nebola zafúľané dieťa.  Bola len zlomená "nesprávnou drezúrou", ktorá ju, možno dobre mienená, skoro zabila. 

Dnes už vyhráva tenisové turnaje a dokáže aj iné veci, na ktoré by si pred dvoma rokmi nedokázala ani pomyslieť. Tak to ukončím podobne ako text hore o tej Aske.

Dnes už je Dominika znovu normálnym dievčaťom a zbavila sa svojej „zlomenosti“.  Začala znovu žiť svoj obyčajný, no sebavedomý dievčenský život. A ani som ju nemusel na Silvestra upokojovať a hladkať v našej kotolni.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?