Depky
Fyzické krízy, teda hrozné telesné bolesti, prežívali moje deti na začiatku, tesne po vysadení drogy. Vtedy ich tieto bolesti zamestnávali natoľko, že všetku svoju energiu, ktorá im ešte zostala, museli venovať ich prekonaniu. Omnoho horšie, dlhšie a vytrvalejšie ich však prenasledovali psychické krízy. Keď sa zdalo, že sme ich prekonali, prepukli v ešte väčšej podobe.
Najhoršie boli sny!
V tomto období sa vyskytujú dva druhy snov, ktoré sú rovnako strašné. Obidva sa týkajú heroínu. V prvom sne sa človek konečne dostane k svojmu vykúpeniu -heroínu a najrôznejšie "nepriaznivé" okolnosti mu nedovolia aby nastal ten "požehnaný" okamžik, kedy sa droga rozleje po celom tele, cez všetky žily...
Tento sen sa v najrôznejších podobách vyskytuje v počiatočných štádiách po vysadení drogy, kedy sa človek ešte ani vo sne nechce vzdať toho, čo je silnejšie ako jeho ego. Moje deti ho hodnotili ako otrasný, hrozný, lebo zostal nenaplnený.
Nikto, kto sa nezmieril s tým, že sa navždy zrieka svojej drogy, si vo sne drogu nepichol. Vždy sa to nejako pokazilo a droga jednoducho zmizla. Čím viacej po nej túžili, tým rýchlejšie sa rozplynula.
Ešte horšie však moje deti prežívali druhý sen, ktorý sa sníva po prijatí najdôležitejšieho rozhodnutia – že s drogami naozaj chce skončiť. Tento sen je veľmi zákerný a bol príčinou mnohých recidív. Už odhodlaný abstinent si vo sne pichne heroín so všetkým, čo k tomu patrí. Cíti všetky účinky drogy vrátane „flešu“( stavu absolútnej blaženosti).
Namiesto uspokojenia, však po prudkom prebudení nastane panika. Postihnutý človek nedokáže odlíšiť sen od reality.
KREMIENOK 29.9.l997
O tom, že ma bolí to brucho som ti nechcel nič hovoriť, ale došlo to až k tomu, že sme museli ísť na tú pohotovosť. Nie som človek, ktorého keď niečo bolí, že tým hneď zaťažuje druhých. Bolo mi dosť zle už od piatku a v sobotu som to už asi nezvládal ani ja a hlavne psychicky. Všetko ma bolí naozaj, jak keby som mal krízu. Kĺby, hlava, chrbtica, no naozaj všetko, šak vieš ako to chodí. Dve noci som už poriadne nespal. Stále si nechcem pripúšťať to, čo si mi povedal, že po štyroch mesiacoch ma môže voľačo takéto chytiť. Tie sny už pomaly prechádzajú, ale týždeň dozadu tie noci boli tiež otrasné, normálne som nevedel, či som si niečo pichol alebo nie, no niečo otrasné (v noci sa chodil do kuchyne pozerať, či si nájde dierku po ihle). Krízu by som už nechcel nikdy zažiť, ale včera večer to bolo horšie ako druhý, tretí deň môjho(prvého) krízovania. Dúfam, že to už každým dňom prejde a bude všetko v poriadku, (vtedy sme ešte netušili, že za pár dní jeho otec, ktorý ho "odpísal" narazí autom do kamióna) lebo za štyri mesiace, čo som čistý mi takto zle ešte nebolo. V posledných dňoch si mal dosť ťažké situácie, odišla MEDULIENKA, vybavovačky za ten dom a tak, no proste všetko, možno aj preto som ťa nechcel zaťažovať týmito mojimi snami, bolesťami a podobne.
Tá Lucia včera, (jeho dievča, ktoré sme náhodou stretli) viem, že aj to bolo moje rýchle rozhodnutie, v tej Modre, aby prišla a nebolo to k ničomu (pozval ju k nám, ona prišla a potom mu "liezla na nervy"). To som si uvedomil až večer, keď som nemohol spať a dosť som nad tým rozmýšľal. Vôbec to nemá význam, lebo ja by som jej robil iba zle, podrážal ju a ona by mi to zase tolerovala a takú babu ja nemôžem mať, lebo zase by to všetko zle dopadlo. Tým ale nemyslím, že by som zase začal fetovať, ale všetky veci okolo toho. Budem už končiť, lebo už sa mi ani nechce písať a všetko ma bolí. ČAU!
Psychické krízy - depky (depresie), alebo ako ich vo svojom žargóne moje deti nazývali, ich trápili dlhú dobu. FAVORITKA po príchode k nám síce v noci zaspala, no zo sna vydávala niekoľko krát za noc také zvuky, že som mal podozrenie, či si do izby neprepašovala Tarzana z rodu opíc. Nechcelo sa mi veriť, že zvieracie škreky, ktoré som počul, prešli cez hrdlo našej FAVORITKY.
Teraz, po dvoch rokoch viem, že to v smrteľnej agónii reval HEROÍN, ktorý sa vtedy hrozne bál, že FAVORITKA s ním už skončila definitívne.
KOMÁR ll.5.l996
Celý deň som sa cítil veľmi zle po psychickej stránke. Vlado
nehnevaj sa, ale nedokážem ani rozmýšľať. Je mi na nič.
Takéto, alebo ešte horšie stavy prežívali všetci, čo sa rozhodli skončiť s drogami. Ľudia, čo si o sebe hovoria, že sú normálni, teda i rodičia, nevenujú týmto stavom väčšiu pozornosť, lebo si myslia, že "prejdú a bude pokoj".
Doktori dajú na jednu depku zelenú tabletku, na druhú červenú a na tie veľké - injekciu.
Tieto obranné mechanizmy heroínu však neprejdú a nebude pokoj. Spod tabletiek sa vyhrabú a pokúšajú ďalej. Musia sa vysloviť, vyriešiť a ich negatívne účinky sa dajú dokonca využiť vo vlastný prospech.
Depky musia dostať depky z nás, inak nás budú prenasledovať stále.
Z hľadiska mojich detí je najhoršie to, že rodičom a najbližším príbuzným sa o pôvode týchto stavov nedá nič povedať, lebo by mali aj oni depky a ostatným to nemá význam hovoriť, lebo ich to zaujíma ako "správy o vodných stavoch na rieke Jordán".