reklama

O Snehulienke a siedmich obrovských trpaslíkoch

Keď začne žena, manželka a mama piť, jej rodina to obyčajne vnímá ako strašnú rodinnú hanbu, kameň na krku každého z nich. Na chlapovi to “ešte zbaví“, no opitá a pijúca žena, ešte k tomu všeobecne vnímaná ako kultivovaná dáma, matka siedmich detí, to je poriadne ťažký kaliber. Tri svoje deti má ešte doma. Dvaja sú dospelí, Jelka študuje medicínu, Mišo sa hľadá a malý Adam má nervy z mamy, lebo on si s ňou najviac „užije“ a nemá, ako trinásťročný, žiadnu možnosť veci riešiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Najstarší syn, ktorý po otcovej smrti prebral zodpovednosť za rodinu prišiel s mamou k nám na návštevu. Nie však kvôli jej problému s alkoholom. Prišli hľadať pomoc pre druhého najmladšieho z rodiny, pre Miša. Bral drogy.

Mišov problém sa podarilo vyriešiť „hneď na vrátnici“ a dnes abstinuje, pracuje a bojuje.

Minulý týždeň tu bol znovu na návšteve najstarší Braňo spolu s mamou. Nie však kvôli Mišovi, ten relatívne funguje. Teraz to bola pre zmenu mama. Stala sa jej hrozná vec. Utopila svoju ženskú ľudskú i materinskú dôstojnosť v alkohole. Dôstojnosť sa veľmi ľahko rozpúšťa v tej chemickej zlúčenine (C2H5OH). Kaď ju človek stratí, zrazu mu začne veľmi chýbať a on nedokáže bez nej žiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tá mama vedela, že sa to stalo aj mne a ja som si dokázal svoju dôstojnosť získať späť. Tak isto som to dokázal i s jej synom a mnohými inými ľuďmi. Tak hanba – nehanba, prišla sa aj ona spýtať ako to má dokázať.

Dnes, po rokoch sa mi zdá aj môj problém s alkoholom ako prkotina. Často hovorím rodičom, ktorí k nám chodia pre pomoc, nech sa toľko nejedujú na svoje deti, že nechcú prestať s drogami. Veď aj oni, rodičia robia chyby . Veď sa prišli v takej závažnej veci radiť s človekom, čo je ešte sprostejší ako ich ratolesti, teda so mnou. Fakty hovoria jasne. Užíval som oveľa slabšiu drogu ako ich deti a trvalo mi aspoň dvadsať rokov, než som dostal rozum.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Drogy u detí sú veľmi závažný problém. Ak v tomto kontexte prirovnáme podobný problém s alkoholom u dospelého, vyzretého, vzdelaného, človeka, ktorý je ešte k tomu matkou siedmich detí a uvedomuje si svoju zodpovednosť, tak máme z veľkej časti úspech zaručený.

Jedna z vecí, ktoré som v rámci riešenia navrhol je, aby svoj problém Vierka (tak sa volá tá mama) napísala. Takto si dobre osprchuje svoju dušu a bude musieť veci nazvať pravým menom. Veľmi dôležité je aj to, aby sa človek v jej situácii za svoje problémy nehanbil a neskrýval ich. Aj ja som tak robil. Musel som sa sám so sebou zmieriť a znovu sa začať aj akceptovať. Naozaj mi je jedno, ak všetci vedia o mne, že som alkoholik. Vlastne už roky ani nie som, teda nepijem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto Vierku veľmi oslovilo a aj jej deti. Tak som navrhol, že jej výtvory budem uverejňovať na blogu. Upozornil som, že to číta veľa ľudí vo veľa krajinách a či je pripravená na taký striptíz on-line. Nielen že bola, ale ešte bola aj nadšená. Splní si dokonca aj svoje dávne túžby súvisiace s písaním.

Najdôležitejšie je však to, že ešte je sama v problémoch a už pomáha iným ženám v jej situácii. Tak sa stane, že zlomená ufňukaná bude mnohým svojim súkmeňovkyňám jasným vzorom. Ja si dám pozor, nech jej to náhodou neublíži, no som presvedčený, že jej to naopak – pomôže. 

Tak sa dnes na blogu rodí Júlia Fučíková, virtuálna dcéra zakladateľa reality show.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

16.08.2007
 
Oslovil ma tým, aby som písala o svojom probléme s alkoholom. Písavala som veľmi rada. Majster Rúfus odkazuje: ak nemusíš, nepíš. Ja cítim potrebu písať, umyť si dušu, ale koho by už zaujímalo prežívanie opitej ženy. A Vlado si myslí, že to ľudí zaujíma, lebo nie som sama, ktorá pije.

Už keď nám pomáhal s Michalom som nadobudla pocit, že vidí ľuďom, ktorým pomáha z brindy, do duše. Pozná ich tajné túžby, cez ktoré nájdu cestu späť do života.

Michal mal problémy s pivkom. Od strednej školy. Predtým už skúšal marišku. Bol na tom zle. Po manželovej smrti prevzal úlohu otca pre svojich šiestich súrodencov náš najstarší syn. Realizačného otca robil už predtým, keď náš oco zostal na vozíku. Nositeľom myšlienky o tvare našej rodiny bol však náš skutočný oco.

Po jeho smrti ma Braňo presvedčil, že Michalov problém nedokážeme riešiť bez pomoci. Spomenula som si na pána Schwandnera. O jeho úspešnej ceste späť medzi najkvalitnejších ľudí som sa dočítala v Živote pred asi 15 – timi rokmi. Manžel mi povedal, že ho pozná, lebo je tiež z Častej. Jeho otec bol predsedom MNV. Toho som poznala i ja. V Živote vtedy písali, že sa rozhodol pomáhať iným. Von zo závislosti. Nerobí rozdiely medzi ľuďmi ktorí ho požiadajú o pomoc, ja som si však pamätala, že zriadil akýsi resoc pre mladých v Budmericiach.

Braňo sa teda vybral do Budmeríc. Našiel ho a bol ochotný nás prijať a pomôcť. Urobili sme, čo nám poradil, a dnes je Michal na úspešnej ceste návratu do života.

Horšie je to so mnou. Ja som na ceste do pekla a chcem sa vrátiť. Byť deťom príkladom a oporou, ako predtým, v tých šťastných časoch našej rodiny, pred manželovým ochorením. Žili sme veľmi bohatým životom. Na city a spoločný program na voľné chvíle. Okolie nás ako rodinu oceňovalo. Vraj my môžeme mať toľko detí, lebo sú ostatným vzorom.

Potom, po revolúcii sa všetko zmenilo. Manžel prestal mať voľné chvíle. Len pracoval, bez víkendov, bez dovolenky. Sedem rokov. Po čase srdce vypovedalo službu. Začalo sa dlhých desať rokov boja o prežitie.

Zostal síce na vozíku, ale nevzdal sa. Našiel spôsob, ako byť užitočný, bol nám veľkou oporou.. Učil sa s chlapcami, viedol s nimi dlhé rozhovory. Na Jelku čakával dlho do noci, aby mu po návrate zo školy popísala celý jej deň. Viedol ekonomiku našej domácnosti, varil, piekol. Ja som len chodila do práce - do škôlky, aby som aspoň čiastočne vyrovnala finančný deficit našej rodiny. Vrátila som sa k tej práci ako dôchodkyňa. Manželov riaditeľský plat som však nahradiť nemohla.

Odovzdala som mu dôchodok i výplatu, povysávala som a začala piť. Sama! Spočiatku som sa neskrývala, veď to bolo len tak, pre uvoľnenie. Do mysle sa mi síce natláčali slová prednášateľa protidrogového školenia o množstve rozpitých žien, ale zatláčala som ich hlbšie, aby neotravovali. Napokon, po vypití pohárika sa ma to už netýkalo. Pripitá som, ešte pred správami Markízy, pred siedmou zaspávala. Spávala som vtedy ešte dobre, ráno som v pohode odchádzala do škôlky. Pomerne rýchlo sa to však začalo zhoršovať. Nedokázala som bez alkoholu vydržať a túžobne som čakala, až prídem domov. Tak som si kúpila počas vychádzky s deťmi aspoň pivo.

Spolupracovníčky si to všimli a musela som odísť zo škôlky. Peniaze však chýbali. Prijala som opatrovanie starej panej, chorej na Ahlzheimera. Jej stav sa rýchlo zhoršoval a moje pitie mohutnelo ešte rýchlejšie. Bývalo mi zle, nemohla som spávať a tak som zostávala u tej chorej babičky. Ona môj stav neregistrovala, naši doma áno! 

Napokon som zostala doma a prestala som piť. Asi po dvoch mesiacoch abstinencie som sa dala do poriadku. Vrátila som sa do škôlky. Po ďalších dvoch mesiacoch to začalo znovu. Riaditeľka mi pohrozila výpoveďou. Kolegyne ma žiadali, aby som prestala, vraj som super baba, bola by škoda, keby som musela odísť. Znovu som si načas dala pokoj. Až do manželovej smrti.

Potom to začalo znovu. Hrozivo. Pila som pri deťoch počas služby, až som opitá nechala deti pri spánku bez dozoru, a odišla som zo škôlky a ani neviem, ako som prišla domov. Do škôlky som sa už nevrátila.

Mala som hrozivý absťák, bolo mi príšerne. Znovu načas prišla pauza. Asi na štyri mesiace. Medzitým Michal absolvoval liečenie. A ja som začala znovu piť.

To sa už najmladší z detí, trinásťročný Adam začal dožadovať pomoci s riešením od Braňa a Jelky. Oni ma požiadali, aby som zašla za Vladom a povedala mu o svojom pití. Veľmi som sa hanbila, ale vedela som, že to musím urobiť, a požiadať ho o pomoc. Rovnako ako Braňo a Michal som Vladovi dôverovala.

Naše deti sú vzácni ľudia a ešte stále ma uisťujú o svojej láske. A ja viem, že na lásku človek potrebuje byť hrdý. Vlado ma neodmietol, i keď bol riadne naštvaný kvôli Michalovi. Viem, že má pravdu. Že veľmi ohrozujem svojím pitím jeho riadny život, rovnako Adamov, vlastne všetkých mojich siedmich detí a aj svoj. Chcem s tým prestať. Definitívne. Chcem byť oporou svojim deťom. Príkladom!

A ešte si chcem zaslúžiť i Vladovu úctu. Je to vzácny človek, vážim si ho. Verím, že keď mi bude pomáhať, čím mi dodáva silu, zvládnem to. 

Celé je to o tom, ako sa sedem trpaslíkov muselo premeniť na obrov, aby si zachránili Snehulienku. O tomto bude samotná Snehulienka priebežne písať. Mám dojem, že onedlho bude Vierka novou, plodnou autorkou na vlastnom blogu a triezva.

Drogy (Vlado Schwandtner)

Drogy (Vlado Schwandtner)

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  2x

O problémoch mladých, ich rodín a hlavne o nebezpečenstve závislostí. Tiež o tom, ako predchádzať životným katastrofám, prípadne ako ich úspešne riešiť.Prvý kolektívny blog na SME.Tento blog budú svojimi článkami zaplňovať rôzni autori, ktorí sa dostali do problémov s drogami, alebo majú k tomuto problému čo povedať. ZÁZEMIE - úžasné združenie, kde som podpredseda Zoznam autorových rubrík:  Články našich detíČlánky rodičov našich detíČlánky príbuzných našich detíDenníkyVšeobecnéRaperus anonymus narcoticusDobrá víla ZuzkaJÚLIA FUČÍKOVÁ

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu