O Snehulienke a siedmich obrovských trpaslíkoch 4

Autor: Drogy (Vlado Schwandtner) | 29.8.2007 o 13:38 | Karma článku: 7,79 | Prečítané:  2441x

Je ťažké pokúšať sa dostať cez trasovisko na druhý breh, kde je tak krásne a sú tam všetci, ktorých milujeme. Oveľa ťažšie je robiť to takto on-line pred celým svetom na internete. Je to však oveľa účinnejšie a zaväzujúcejšie. Vierka píše, že cestu som jej ukázal ja, no aj tak ísť musí sama. Robí to dobrovoľne preto, lebo všetci zainteresovaní veríme, že tá cesta bude aj pre iné ženy a mamy, ktoré túžia ísť na tú druhú stanu, len nevedia ako. Ak sa to Vierke podarí, už budú všetky vedieť, že sa to dá a taká cesta existuje. V tom je Vierka výnimočná. Nie je veľa takých čo by sa na to dali, ešte k tomu takto verejne.  

20.08.07.

Michal sa ráno vrátil. V pohode a bez náznaku, žeby niečo pil. Nemohla by som reagovať, len to mlčky znášať a trápiť sa. Keď som asi pred rokom bola na pohovore u psychologičky, ktorý mi sprostredkovali dcérky, povedala mi, že by som mohla už len sedieť na lavičke a premietať si, čo všetko som už dokázala. Blbosť. Kde je zodpovednosť za vzor a príklad?

Táto informácia je zadosťučinením pre Vlada, že psychológovia študujú túto vedu v nádeji, že si poriešia svoje problémy. Láskavosť ma nasmerovala od nej na pivo. Veď som skvelá. Čo všetko som už dokázala ! Ak neprežiješ, neskúsiš, nevieš. Že to všetko môžeš veľmi rýchlo stratiť. Zostať v špine a sám. Hrozná predstava. Naše deti si  totiž pamätajú, že som skvelou bola. Ale teraz nie som. Chcú tú skvelú mamu späť. A ja im ju chcem vrátiť.

Braňo mi ráno volal. Prečítal si, čo som doteraz napísala. Číta sa to vraj ťažko, ale tie slová sú vraj dôkazom, že vo mne ešte niečo skvelé zostalo. Takú mamu,  čo je schopná tieto slová napísať, má vraj rád. Už vtedy, keď som sa priznala Vladovi a požiadala ho o pomoc, vyjadril radosť, že som to dokázala a  povzbudil ma slovami, že ma ľúbi a praje mi dostatok síl k tomu, aby som svoj problém zvládla. Dokonalý doping. Cítim radosť v duši a dokonca hrdosť na seba. Silu zvládnuť problém. Ďakujem, synček.
 
Nevytočilo ma ani Adamkove správanie, keď som mu ukázala zašpinené nohavice od motorky, ktoré si odmietol prezliecť so zdôvodnením, že nebude na motorke nič robiť. Skoro ma poslal dať si vínko. Veľa nechýbalo. Nakoniec to nevyslovil, zrejme ho môj pokoj zastavil. Pri Michalovi sa však nezastavil. Keď sa ma zastal, poslal ho pre fet. Máme ale práce pred sebou, však, Miško ? Ale to je fajn. Niekto nemá žiadnu. To je zlé. Zatiaľ sme si navzájom labilnou barličkou. Ale s odhodlaním urobiť ju pevnou. Je dobré, že sme spolu, teda, že  ešte Michal nemá svoju rodinu. A kým si ju založí budeme mať obaja istotu, že jeho rodina bude fungovať na stálych, kvalitných hodnotách.

Keď mal po príchode na strednú školu problémy Jerguš, mladší syn po Braňovi , priateľka – učiteľka ma upokojovala slovami, že žil do svojich l5-tich  rokov v našej rodine dosť dlho na to, aby potreboval žiť rovnakým spôsobom. Tá  potreba  zabezpečí, že si pre ten spôsob žitia vytvorí podmienky . Stalo sa. Má rodinu, prima dcérku, svoj dom, dobrú prácu.  Ale ja som vtedy ešte nepila. Mala som dosť rozumu, lásky, aby som ho svojím príkladom viedla na správnu cestu.

Michal už také šťastie nemal. Teda láska k nim mi zostala, len rozum mi chýbal. A bez rozumu nemôžeš byť príkladom, oporou. Zostáva mi veriť, že keď svoj problém zvládnem, odpustíš mi, Miško. Aj ty, Silvinka, dcérka. Keď si zostala na MD s Adamkom, po návrate zo škôlky som priniesla vínko, keď už sme dopili častovské a popíjali sme. Obom nám to prinášalo úľavu. Zatláčalo do úzadia pocit nespokojnosti s realitou. Že už nežijeme naším kvalitným rodinným a pracovným životom.

Ocina sme nevídali, naháňal peniaze na výplaty pre svojich ľudí. Teda vlastne pre ľudí, ktorí vo firme urobili prácu, a prijímateľ za ňu nezaplatil. Neraz musel naháňať ich zarobené peniaze s ochrankármi. Spomínam si na to práve teraz, keď Michalovi v pohode vyplatia mzdu o pár dní neskôr, dovolenku  len nejaké percento, čo sa rovná almužne, a stravné lístky takmer vôbec. Je to deprimujúce. Robiť ako kôň, čo najlepšie, aby ťa zobrali za kmeňového zamestnanca, čím by ti vyplatili celú hodinovú mzdu. Nevzala by ti sprostredkujúca firma jej tretinu. Peniaze nie sú síce všetko, ale bez nich je nanič. Je fajn, keď ti nechýba na stravu a poplatky za byt, ale keď si môžeš ešte dopriať za ne ešte i radosť, to už je taká malá eufória.

 Škoda, že u nás s Michalom je to zatiaľ len v deň výplaty. Aj to nie vždy. Pomohla by som, keby som popri dôchodku pracovala. Škôlku už nezvládam. Voľakedy  si rodičia odovzdávali posolstvo: dajte dieťa Moravčíkovej. Ak si u nej nezvykne, už ho do MŠ nedávajte. Povedala mi to Silvia, počula to v šatni. S komentárom, aj ja chcem, mami, aby ľudia o mojej práci tak hovorili. A potom som s ňou popíjala. Strašné. Len dúfam, že odpustiteľné.

Teraz Silvinka ako zdravotná sestra opatruje starých ľudí. V Rakúsku. Veľmi ju chvália. Ale doma popíja. Podpísala som sa pod to. To je ďalší dôvod, pre ktorý už nikdy viac. Keď ešte bola doma, teda v Bratislave, odmietla ku nám chodiť, pokiaľ budem chodiť do svojej poličky na víno.

Už bývala sama. Potom, keď prišla o prácu, jej to prestalo vadiť, a popíjala so mnou. Bola by som radšej, keby ma táto spoveď neoberala o kľud. Keby som mohla hovoriť o svojich pozitívach. Ale vlastne jedným z nich je to, že som schopná o svojich zlyhaniach hovoriť. A veriť, že sú napraviteľné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lustrovaní novinári opisujú, čo všetko o nich polícia nazbierala (video)

Novinári, ktorých lustrovali zvažujú žalovať štát.

V Taliansku padla vláda, Salvini čaká na príležitosť

Stabilitu Talianska má v rukách prezident.


Už ste čítali?