Smutný raj (6)

Autor: Drogy (Vlado Schwandtner) | 9.9.2009 o 12:24 | Karma článku: 14,18 | Prečítané:  6569x

Moje decká to majú poriadne popletené. Často mi rozprávajú pozitívne o ľuďoch, ktorých by som ja bez váhania a výčitiek poslal na druhý svet. Napríklad mi jedno dievča rozprávalo, aká super baba je jedna dílerka, ku ktorej si chodili kupovať heroín. Bola to staršia žena tmavšej pleti a tá im vždy dohovárala, že prečo sa lepšie neoblečú, veď prechladnú. Ešte im aj uvarila čaj, samaritánka! Takto Melisa stretla Mileho, ktorý pre ňu zosobňoval vidinu oslobodenia.

Mile
Neviem, či som Boha presvedčila práve tým slovíčkom prosím, ale poslal mi jedného dňa šťastie, alebo blbú náhodu. Ja som to brala ako šťastie poslané a riadené priamo zhora, čiže od Boha. Spoznala som Mileho.

V jeden večer, ktorý patril k tým lepším, lebo som vydržala sedieť na stoličke viac ako dvadsať minút a viditeľnú modrinu som mala „iba“ na pravom stehne, vošiel do baru vysoký, mužný, dobre vyzerajúci muž. Niežeby som si na tom zakladala, na nejakého princa som nikdy neverila. Sadol si naproti mne na opačnú stranu baru. Objednal si niečo na pitie a počas čakania na drink sa na mňa uprene díval. Pokúsila som sa o úsmev, teda vlastne o úškrn a vtedy mi naznačil pohybom ruky, aby som išla za ním. S námahou som sa postavila a dokrivkala k nemu. Nesmial sa ako väčšina klientov na našich baletných kreáciách. Postavil sa a ponúkol mi svoju stoličku. Opýtal sa ma čo si dám na pitie a mohli začať zdvorilostné formulky.

On: „ De donde eres?“ ( odkiaľ si)
Ja: „ Tchechoslovakia“ ( Musela som to hovoriť takto, lebo o samotnom Slovensku nikto nič nevedel aj keď sme fungovali skoro 10 rokov ako samostatný štát a veľa ľudí dokonca nevedelo ani o Československu. Očividne zemepis nebol ich silnou stránkou.)
On: „ A čo ty, Češka ili Slováčka?“
Ja: „Neviem či som dobre počula ale ty hovoríš po slovensky? Som Slovenka!“ A nedokázala som zavrieť hubu naspäť. Musel byť na mňa úžasný pohľad usudzujem podľa toho, ako sa na mne rehotal.
On: „  Som Juhoslovan ale žil som v Česku i na Slovensku. Odkuda si Ty?“
Ja: „ Kúsok od hlavného mesta, Bratislava poznáš?“
On: „ Znajem, i Banskú Bystricu znaju. Kak jse jmenuješ?“
Ja: „ Melisa a ty?“
On: „ Mile“

Do dnešného dňa neviem, prečo som sa mu rozhodla od prvej chvíle dôverovať, no nejako som možno cítila, že on nám pomôže, alebo mi prinajmenšom rozumie. Rozhodla som sa vyrozprávať celý príbeh o mne a Ľxxx. Počnúc cestou, tunajších pomeroch, praktikách, no proste o všetkom. Mlela som a mlela, sem-tam ma zastavil, podal mi pohár, aby som sa napila a nadýchla, potom naznačil gestom ruky nech pokračujem. So záujmom ma počúval, no aspoň sa tak tváril a mne to stačilo. Celý čas, kým som rozprávala bol ticho. Keď som skončila a obrátila do seba dvojitú whisky, som sa dozvedela, že on sa sem vlastne prišiel pozrieť ako to tu funguje. Chcel otvoriť podnik podobného zamerania niekde v Španielsku a teraz chodil po kluboch v celom štáte a sledoval ako to funguje. Rozlúčili sme sa s tým, že na druhý deň príde zas. Veľmi som tomu neverila. Ale nejako špeciálne mi to nevadilo, aj tak mi dobre padlo porozprávať sa s niekým.

Potom ma napadlo, že ja som vlastne ešte spravila iba dve izby, Bože prosíííím Ťa pomôž mi, nech nejakú robotu ešte spravím, lebo Ľxxx tak vyfasuje, že zajtra ju budem pochovávať.

Ozaj kde je? Musela som  jej povedať o Milem.

Ľxxx som stretla až nad ránom v dvojrade, dokonca išla druhým busom. Mala som strach, že ju už neuvidím. Dostala za mňa bitku ako sa patrí. Nanešťastie jej mučiteľ nebol môj favorit a tým pádom to trvalo dlhšie. Mne sa ušli iba facky, lebo Ľxxx robila naozaj veľa tejto noci.

Nikdy mi nič nevyčítala a keď som jej povedala o Milem, tak iba súhlasne pokývala  hlavou a potom odpadla. Do frasa, akurát teraz, veď ja som jej mala ešte toľko čo povedať a namiesto toho si milostivá pani odpadne a ja ju musím kriesiť. Keď prišla k sebe, tak som jej to vytkla a ona sa iba usmiala, mamičkovsky ma pohladkala po hlave ,čo mňa osobne veľmi nasralo a išla si ľahnúť.

Na druhý deň, som sa sústredila iba na Mileho príchod. No keďže už bolo po polnoci, môj výkon bol viac ako chabý a bála som sa, že Ľxxx nadránom prizabijú, otočila som svoje sústredenie na prácu. Na Mileho som zabudla. Vynadala som ešte Bohu, že poslal zas nejakého klamárskeho hada a nech si také žarty odpustí. Nebola som v stave brať jeho vtipy s humorom.

Asi si to zobral k srdcu, lebo asi hodinu pred záverečnou sa objavil v bare Mile. Ospravedlňoval sa mi, Mile nie Boh, že nemohol prísť skôr, lebo niečo zisťoval. Potom mi hneď oznámil, že mojimi šéfmi sú kosovskí Albánci, čo sa mi značne uľavilo, lebo som si myslela že sú to diablovi bratranci z druhého kolena a že naša situácia je viac ako úbohá. No to sú mi novinky! Ešte niečo, ale naozaj nové? Že vraj musíme splatiť 2 milióny pesiet, aby sme ostali voľné, čo bolo v tej dobe asi pol miliona SK. A ešte,  že nás predal náš „ najlepší kamoš“ z . Hajzel akýsi jeden, však počkaj! Ak Pán Boh dá a ja to prežijem, tak ťa vykastrujem. Pravdaže nemyslela som to naozaj, ale pri myšlienke, ako mu režem jeho prirodzenie a vychutnávam si každý rez toho brutálneho činu, mi navodzovalo pocit zadosťučinenia a tuším prvý raz po dlhej dobe sa mi podaril úsmev.

„ Újsť, jesť adiná možnosť!“ vyrušil ma Mileho hlas z mojich kastráckych úvah.
Čo?! Tomu asi preskočilo. Pozerala som naňho ako na mimozemšťana.

„Ty si čo fetoval môj Zlatý?“ znela moja otázka.
Stroho odpovedal, že on „ neuzme drogu“ a mne hlavou prebleslo - somár hlúpy. Nevieš o čo prichádzaš. Keďže sme zatvárali museli sme skončiť našu debatu, len som mu v rýchlosti ešte stihla oznámiť, že ja pas nemám a Ľxxx má falošný a navyše k nemu nemá prístup. Takže je to za jedno. Pasy nemáme.

„ Ja znaju“ zamrmlal a odkráčal. Fasa, a ja, že akú novinku som mu to oznámila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Hapal prekvapil, Slováci vyhrali rozdielom triedy

Novému trénerovi národného tímu Pavlovi Hapalovi premiéra vyšla.


Už ste čítali?