Počas choroby sa o mňa najviac staral môj dospelý syn. Mal najviac času, lebo v druhom ročníku nechal vysokú školu a nebol nikde zamestnaný. Za dva mesiace PN-ky som dostala štedrú nemocenskú dávku, ktorá by môjmu dieťaťu nestačila ani na jednu dávku kokaínu.
Keď si na to obdobie dnes spomínam, zdá sa mi, že to som nemohla byť ja. Nijaká mama predsa nie je taká hlúpa, aby ju dieťa toľkokrát za sebou uchlácholilo, že tie preflákané noci, rozšírené zreničky, prespané dni, početné záhadné SMS-ky, krátke strohé telefonáty, miznúce peniaze a cenné predmety nie sú následok drogovej závislosti.
Ak feťák je po užití svojej dávky v rauši, tak v čom som bola ja po čerstvej dávke milosrdnej lži od svojho jediného syna? Chcela som byť uveriteľne klamaná tak často, ako narkoman potrebuje svoju dávku. Kto to nezažil (vrátane vlastnej hlúposti), nevie si predstaviť, aké vynaliezavé a rafinované odôvodnenia dokáže milované feťácke dieťa vykombinovať.
Trápila som sa po nociach a triasla som sa čo prinesie ďalší deň. Dávala som synovi nezmyselné domáce úlohy a ak sa mu ich podarilo splniť, falošne som sa utešovala, že to nie je až také zlé, možno som naozaj paranoická. Syn mi tak s obľubou vravieval, keď som v záchvate zúrivosti nad chýbajúcim počítačom kričala, že je klamár a narkoman. Najviac ma mučila vlastná bezmocnosť . Zožierali ma výčitky, že nie som dobrá mama a preto som si nekládla otázku: Prečo práve moje dieťa? Prosila som každú noc moju drahú babičku v nebi, všetkých svätých aj pozemských anjelov, aby sa už PREBOHA NIEČO STALO!!! Nevedela som, čo presne pod tým myslím, ale ono sa nakoniec predsa len stalo presne to, čo celú tú moju otrasnú nerozhodnosť a nedospelosť vykývalo zo základov ako mŕtvy hnilý zub.
Jedného dňa mi tesne pred dôležitým pracovným stretnutím cinkla prijatá SMS-ka od samotného anjela strážneho (nikdy sa nedozviem jeho meno ale do smrti mu budem vďačná) :"Je mi ľúto, že vám musím napísať niečo také hrozné ale vášmu synovi v tejto chvíli už skutočne ide o život. Kvôli drogám dlží viac peňazí, ako vy zarobíte za celý rok, a to takým ľuďom, pre ktorých ľudský život nemá nijakú cenu. Robte niečo!"
A bolo to. Na sekundu sa mi paradoxne uľavilo, konečne dôkaz. Vzápätí som sa zvíjala na zemi v záchvate plaču. Pod ľavou lopatkou som celkom jednoznačne zacítila ostré a prenikavé bodnutie najpravdovatejšej pravdy: Môj jediný syn zomrie, ak mu okamžite nepomôžem. Aké ľahké! Lenže ako sa podáva tá pravá prvá pomoc synovi závislému na drogách ?
Vymenujem len niekoľko rád, ktoré som si vypočula v to popoludnie a nebudem konkretizovať od koho akú, ale skladba poradcov bola široká, od otca môjho syna, môjho otca (ktorého syn - môj mladší nevlastný brat bol dlhé roky závislý na heroíne), moju matku, iné osvedčené matky, ktorých deti nikdy nedrogovali, bezdetnú kamarátku, až po profesionálnych odborníkov na problémy drogovej závislosti:
1. Okamžite vymeniť zámok aby už nič neukradol, vyhodiť ho na ulicu bez vysvetlenia, snažiť sa vymazať ho zo svojho života.
2. 2. Prikázať mu aby napísal na papier komu koľko dlží a akým spôsobom to chce splatiť - donútiť ho okamžite brigádovať kdekoľvek na 16 hodinové smeny, musí si do mesiaca nájsť vlastné bývanie.
3. 3. Požičať si peniaze a vrátiť zaňho dlh "naposledy". Musí sľúbiť, že už nebude drogovať. Treba mu vážne pohroziť, že ak sa to zopakuje, poletí z domu.
4. 4. Ísť za veriteľmi s políciou a žiadať ich, aby dokázali výšku dlhu. Podať na nich trestné oznámenie za úžerníctvo a distribúciu drog.
5. 5. Ísť za veriteľmi, otvorene sa s nimi porozprávať o synovom probléme, vysvetliť im, že je chorý a nemá žiadny príjem
6. 6. Nájsť ešte väčších grázlov ako sú veritelia a vyhroziť sa im bitkou ak ho nenechajú na pokoji.
7. 7. Porozprávať sa s ním o jeho problémoch a presvedčiť ho, aby sa išiel dobrovoľne liečiť.
8. 8. Okamžite navštíviť ľudovú liečiteľku, ktorá dokáže zbaviť ľudí závislosti aj na diaľku ale účinnejšia bude v tomto prípade osobná návšteva.
9. 9. Vysvetliť mu, že jeho osud je odteraz v jeho rukách, nech sa k problémom postaví Michaelsky.
10. 10. Nájsť Vlada Schwandtnera
