Jeden z mojich synov, ktorý u nás strávil dlhú dobu a napravil si svoj život mi dnes ráno poslal e-mail s článkom . Chcel sa celému svetu vyžalovať, ako sa mu nepodaril zohnať darček, o ktorom bol presvedčený, že má zázračnú moc a pomôže celej jeho rodine. Mala to byť otcova stará gitara – Jolana, ktorú vymenil za drogy. Teraz už je v nenávratne a môj synáčik je z toho smutný.
Článok som vytlačil a dal som ho prečítať Ľudke, mojej žene i deťom, ktoré sú práve u nás. Všetkých, teda aj mňa dojal svojou úprimnosťou a nostalgiou.
Môj vlastný syn Vlado má kamaráta, s ktorým to ťahajú už od „prvej ľudovej“. Asi pred dvoma rokmi si Matúš, ten Vladov a aj môj kamarát kúpil na inzerát za posledné peniaze gitaru –Jolanu. Matúšovi zomrel otec. Už dávno, keď bol ešte veľmi mladý a s bratom zostali mame. Museli sa tvrdo prebíjať. Preto sa tá Matúšova Jolana pre neho stala veľmi dôležitá, tak ako pre Romana tá otcova.
Viac krát som chcel tú Matúšovu gitaru kúpiť a peniaze by sa mu určite boli zišli. Viem, že Matúš ma má rád a dobre sa znášame, no gitaru mi nepredal ani za svet!
Keď mi prišiel ten e-mail, hneď som si spomenul na tú gitaru. Poslal som teda toho môjho syna za Matúšom aj s tým článkom. Či by mi predsa len tú jeho Jolanu nepredal.
Vlado sa vrátil a priniesol aj gitaru. Matúš, ten dobráčisko, citlivý chlapec, ktorý si cez svoju citlivosť už veľa vytrpel, ktorý v mladosti stratil otca a je aj vážne chorý tú svoju gitaru venoval inému chlapcovi jeho rovesníkovi, ktorého sotva pozná. Možno tak pomôže vrátiť Romanovi jeho otca, keď ten Matúšov je už je dávno v nebi. Dokonca nechcel ani žiadne peniaze, lebo by ten dar mohli pošpiniť a Jolana by stratila tú zázračnú moc.
Tak sa stretli na vianoce dva osudy dvoch chlapcov. Tretí robil poslíčka, teda náš Vlado, ktorý išiel ten darček „na maďary“ Romanovi odniesť.
Keď si budete večer rozbaľovať balíčky pod stromčekom, spomeňte si na tých troch chlapcov a želajte si, aby aj Vám Ježiško niekedy v živote doniesol taký vzácny dar, ako Romanovi. Tu môžete posielať svoje reakcie
