Ako sa stal Matúš Fajkus Ježiškom

Autor: Drogy (Vlado Schwandtner) | 24.12.2005 o 14:11 | Karma článku: 8,55 | Prečítané:  2393x

Už mi je jasné, prečo majú vianoce kúzelnú, ba zázračnú moc. Prebúdzajú v ľuďoch city, ktorým sa snažia po celý rok vyhýbať. Myslia si totiž, že by mohli vyzerať ako slabosi. Citlivý človek, teda taký, ktorý potrebuje city dostávať a aj dávať a nehanbí sa za to, je vnímaný ako „citlivka“, zraniteľný slaboch, a práve toto má byť jeho Achylova päta . Na vianoce sa však aj Rambovia túžia zmeniť na citlivých ľudí, ktorí chcú svoje city prezentovať pred svojim okolím. Väčšinou si myslia, že cena darčekov je v ich peňažnej hodnote. Preto sa vianoce pomaly stávajú výkladnou skriňou predajcov a stráca sa z nich tá láska, ktorá by mala byť tým hlavným atribútom.

Jeden z mojich synov, ktorý u nás strávil dlhú dobu a napravil si svoj život mi dnes ráno poslal e-mail s článkom . Chcel sa celému svetu vyžalovať, ako sa mu nepodaril zohnať darček, o ktorom bol presvedčený, že má zázračnú moc a pomôže celej jeho rodine. Mala to byť otcova stará gitara – Jolana, ktorú vymenil za drogy. Teraz už je v nenávratne a môj synáčik je z toho smutný.

 

Článok som vytlačil a dal som ho prečítať Ľudke, mojej žene i deťom, ktoré sú práve u nás. Všetkých, teda aj mňa dojal svojou úprimnosťou a nostalgiou.

 

Môj vlastný syn Vlado má kamaráta, s ktorým to ťahajú už od „prvej ľudovej“. Asi pred dvoma rokmi si Matúš, ten Vladov a aj môj kamarát kúpil na inzerát za posledné peniaze gitaru –Jolanu. Matúšovi zomrel otec. Už dávno, keď bol ešte veľmi mladý a s bratom zostali mame. Museli sa tvrdo prebíjať. Preto sa tá Matúšova Jolana pre neho stala veľmi dôležitá, tak ako pre Romana tá otcova.

 

Viac krát som chcel tú Matúšovu gitaru kúpiť a peniaze by sa mu určite boli zišli. Viem, že Matúš ma má rád a dobre sa znášame, no gitaru mi nepredal ani za svet!

 

Keď mi prišiel ten e-mail, hneď som si spomenul na tú  gitaru. Poslal som teda toho môjho syna za Matúšom aj s tým článkom. Či by mi predsa len  tú jeho Jolanu nepredal.

  

Vlado sa vrátil a priniesol aj gitaru. Matúš, ten dobráčisko, citlivý chlapec, ktorý si cez svoju citlivosť už veľa vytrpel, ktorý v mladosti stratil otca a je aj vážne chorý tú svoju gitaru venoval inému chlapcovi jeho rovesníkovi, ktorého sotva pozná. Možno tak pomôže vrátiť Romanovi jeho otca, keď ten Matúšov je  už je dávno v nebi. Dokonca nechcel ani žiadne peniaze, lebo by ten dar mohli pošpiniť a Jolana by stratila tú zázračnú moc.

 

Tak sa stretli na vianoce dva osudy dvoch chlapcov. Tretí robil poslíčka, teda náš Vlado, ktorý išiel ten darček „na maďary“ Romanovi odniesť.

 

Keď si budete večer rozbaľovať balíčky pod stromčekom, spomeňte si na tých troch chlapcov a želajte si, aby aj Vám Ježiško niekedy v živote doniesol taký vzácny dar, ako Romanovi.

   Tu môžete posielať svoje reakcie  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.


Už ste čítali?