reklama

Môj stratený syn sa pomaly vracia

Že vraj nezvládnuteľný a bezcitný chlapec! Volá sa Marek a je beznádejný narkoman, ktorý už nereaguje na nič pozitívne. Áno, boli časy, keď bol miláčikom nielen rodičov, ale aj o dosť starších sestier. Tie staršie, už vydaté sestry majú také pätnásťročné dievčatá, ktoré boli do svojho „ujka“ zamilované a pýšili sa ním pred kamarátkami. Dokonca jeho fotku nosili v peňaženkách. Lenže to bolo už dávno, pradávno a odvtedy, čo začal brať drogy je postrachom celej rodiny. Už všetci stratili nádej. Mama bola asi pred dvoma týždňami u nás priniesť nejaké veci pre Mareka. Vlastne bola iba vo vedľajšej ulici a igelitku nechala zavesenú na kľučke, zavolala mi na mobil a rozpačito sa ospravedlňovala, že nepríde dovnútra, lebo sa BOJÍ. Svojho syna! Dnes, po jej druhej návšteve, už ozajstnej, mi poslala e-mail a poprosila o jeho uverejnenie na mojom spoločnom blogu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Možno som jedna z tých nešťastných matiek, ktorej pri všetkej snahe vychovať zo syna čestného a zodpovedného človeka sa stalo niečo úplne opačné.

Dostal sa do vleku drog a musela by som napísať celý román, aby som opísala, čo som prežila, koľko nocí som preplakala a aká som bola bezradná. Už som mala všelijaké myšlienky, ktoré siahali do nepríčetnosti. Nikdy predtým by som nebola verila, že človek v bezradnosti je ochotný siahnuť na svoj vlastný život. Nestalo sa to, ale len vďaka mojej rodine, ktorá ma dokázala podržať v týchto najbolestivejších situáciách. Moje dve dcéry už boli vydaté a mali svoje rodiny a svoje starosti a oni zdieľali so mnou môj problém
.
Môj syn,bol a je moje najmladšie dieťa. Bol môj maznáčik, mala som doma už len jeho a zrazu sa z neho stal arogantný, hrubý, drzý človek, ktorý už agresívne vystupoval aj voči mne, tej „maminke“, ktorá bola pre neho všetko, ktorú miloval, obdivoval, túlil sa k nej, keď mu bolo smutno. Keď zomrel môj manžel a jeho otec mal iba 7 rokov. Sama som sa o neho starala do 18 rokov a snažila som sa mu nahradiť aj otca aj mamu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som zistila, že niečo sa s mojim synom deje, mal 18 rokov a povedal, že je dospelý a môže si konečne robiť po svojom. Tak sa aj stalo. Robil si čo chcel a ja som bola bezradná. Nechcela som ho stratiť – tak som trpela – veľmi trpela. Trvalo to 4 roky a už som si myslela, že nemám syna. Chcela som ho vymazať z môjho materinského srdiečka. Ale to som iba chcela, - nešlo to. Cez všetky ubližovania, trápenia, urážania som hľadala možnosť ako mu pomôcť. Chytala som sa všetkých možností. Vybavila som mu liečenie na Hraničnej. Jasne a stručne – nepomohlo – odišiel po 1.týždni
.
Hľadala som kontakty na ľudí, ktorí by mu pomohli, na inštitúcie, lekárov a všetko možné – neúspešne. Až som sa v práci dozvedela, že existuje človek, ktorý sa zaoberá týmito „chorými deťmi“. Našla som kontakt na doporučenie môjho kelegu. Ten človek sa volá p. Vlado Schwandtner a je z Budmeríc
.
Ohlásila som sa k nemu, dohodla stretnutie a vybrala som sa za ním. Je to neuveriteľne otvorený človek, ktorý sa spolu s manželkou Ľudkou stará o tieto deti, ktoré sa dostali na šikmú plochu. Sú to deti, ktoré drogovali, alebo mali nejaké iné problémy. Títo dvaja ľudia „Schwandtnerovci“ musia mať veľmi veľké srdiečka, lebo tieto deti berú do svojej rodiny a počas liečby sa stávajú ich deťmi. Myslím však, že nielen počas liečby, ale aj keď odídu, radi sa k ním vrátia buď sa pochváliť, alebo možno aj posťažovať, možno len na kus reči. Pani Ľudka im varí a pečie rôzne dobroty a všetci ju majú radi. Mala som to šťastie, že do tejto rodiny s dobrými a veľkými srdiečkami sa dostal aj môj syn. Už som nedávala tomu veľkú nádej, že môj syn ešte raz bude ten „môj syn“, ktorý ma bude mať rád, ktorého ja budem nekonečne ľúbiť tak ako keď bol „zdravý“.
Teraz v nedeľu sme boli po necelom mesiaci za ním na návšteve. Bola som veľmi milo prekvapená. Môj syn nás privítal s úsmevom na tvári, spokojný, vyrovnaný. Pochválil sa svojou izbičkou, svojou prácou s počítačom a videla som na jeho očiach, že je šťastný. To šťastie je aj v tom, že si uvedomuje, že rodina na neho nezanevrela, že on sa pomaly dostáva zo závislosti a všetci chceme, aby to bol ten dobrý a šťastný chlapec ako predtým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zistili sme, že rodina v ktorej teraz žije mu dáva to, čo som mu ja nevedela v poslednom čase dať, aby som mu pomohla. Odchádzali sme asi po dvoch hodinách z návštevy a ja som cítila, že sa mi uľavilo pri srdiečku. Vyplakala som sa od radosti a teraz začínam už žiť aj ja ako normálny človek. Môžem povedať že tie 4 roky života nebol život, to bolo peklo. Teraz sa viem usmiať, som šťastná a kľudná, lebo začínam veriť, že môj stratený syn sa mi vráti a bude ma znovu ľúbiť a budeme šťastní. 

Prosím adresu nezverejniť.

Toto je vyznanie matky, ktorá velebí zakladateľov BLOGU. Našla si tu pomoc a ešte sa môže aj podeliť o svoje šťastie s mnohými ľuďmi.
 

Drogy (Vlado Schwandtner)

Drogy (Vlado Schwandtner)

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  2x

O problémoch mladých, ich rodín a hlavne o nebezpečenstve závislostí. Tiež o tom, ako predchádzať životným katastrofám, prípadne ako ich úspešne riešiť.Prvý kolektívny blog na SME.Tento blog budú svojimi článkami zaplňovať rôzni autori, ktorí sa dostali do problémov s drogami, alebo majú k tomuto problému čo povedať. ZÁZEMIE - úžasné združenie, kde som podpredseda Zoznam autorových rubrík:  Články našich detíČlánky rodičov našich detíČlánky príbuzných našich detíDenníkyVšeobecnéRaperus anonymus narcoticusDobrá víla ZuzkaJÚLIA FUČÍKOVÁ

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu