Sme pre svoje deti oporou?

Autor: Drogy (Vlado Schwandtner) | 14.3.2007 o 10:49 | Karma článku: 9,70 | Prečítané:  3650x

Kto by nechcel byť ?! A nielen pre svoje deti, pre hocikoho. Byť oporou je veľmi krásny pocit. Aj samodeklarovaní „tvďasi“ majú krásne pocity, ak sú pre niekoho oporou. Ak naozaj existuje niekto, čo chce žiť iba pre seba, na nikom mu nezáleží a je ľahostajný voči absolútne všetkému nešťastiu, napriek tomu, že by stačilo iba prstom pohnúť a pomohol by v niečom inému človeku, je najväčší chudák. Oberá sa o najkrajšie veci vo svojom živote. Ja takého síce nepoznám, no možné je všetko. Už aj panna porodila a možno aj motyka vystrelila, alebo dáždnik, či pero, tak aj taká nepravdepodobnosť by mohla byť realitou.

Byť oporou pre svoje dieťa, rodičmi stvorené na svoj obraz, z materiálu vlastného tela, starať sa oň a pomáhať mu, je najväčším šťastím na svete. Hlavne matky majú niekedy až  patologickú potrebu chrániť a riadiť svoje dieťa. Priznám sa, že na tomto svete už neexistujú pre mňa záhady a preto mám vysvetlenie aj pre toto. Na druhej strane vás vyzývam k opatrnosti pri preberaní mojich teórií, lebo niekedy, keď ich prezentujem svojej žene Ľudke, tak ma označuje veľmi nelichotivými prívlastkami a doporučuje mi odborné vyšetrenie.

V tomto prípade si však myslím, že som trafil klinec po hlavičke. Na stvorenie novej bytosti otec prispeje iba jedinou bunkou – spermiou, aj to za veľmi príjemných okolností pre neho. Potom je to už iba na žene – matke. Ona poskytne pre nové stvorenie (to je krásne pomenovanie) ideálne životné prostredie. Nie je to žiadna maličkosť, lebo každý tretí nádych venuje svojmu plodu, živí ho zo svojho vlastného tela, poskytuje mu ochranu pred všetkým možným aj nemožným na svoj úkor. Budúca matka obetuje všetky svoje najdrahšie priority, len aby priviedla na svet dieťatko. Jej postava sa zmení pre ňu k horšiemu, navyše ju to obmedzí v pohybe, pravdepodobne príde o svoje krásne prsia, pokožka jej popraská, po tvári sa jej vyhodia fľaky, tri mesiace zvracia a mnoho ďalších vecí sa jej zrazu zrúti na prechodnú dobu, či natrvalo. Nakoniec musí prejsť poslednou, veľmi bolestivou fázou – pôrodom. Aké by som mal ešte použiť argumenty? Sú ich tisíce!  Myslím, že na pomyselných váhach by tieto moje argumenty veľmi ľahko prevážili darovanie jednej spermie, keď aj to sa udialo za veľmi atraktívnych okolností pre darcu. My, chlapi, s radosťou darovávame svoje spermie a často sa táto naša základná povinnosť daná prírodou stane naším najmilším koníčkom.

Preto nazývam rodičov stvoriteľmi. Rodič, či vlastne rodička, je iba matka. Možno sa ostatným chlapom bude zdať, že kopem za nesprávny klub v nesprávnom drese. Ja som však iba objektívny a aj to iba preto, lebo potrebujem pochopiť princíp. Aby to v prírode fungovalo, musí mať matka nekonečne silný motív ochraňovať svoje mláďatká.

K nám sa dostávajú deti rôznych kategórií, preto musíme riešiť všemožné problémy na rôznych úrovniach.

Prichádzajú k nám ľudia, ktorí:
- sa svojim rizikovým správaním zdevastovali (drogy, prostitúcia, trestná činnosť a pod)
- ktorí sa momentálne správajú veľmi rizikovo a rodičia nedokážu tento vývoj zastaviť, no do veľmi vážnych problémov sa ešte nedostali
- sa správajú rizikovo z dôvodov odborníkmi diagnostikovaných porúch či ochorení
- majú porušené vzťahy s rodičmi a hrozí, že sa začnú rizikovo správať
- správajú sa rizikovo a nepripúšťajú to, zdá sa im to normálne
- rodičia sa správajú rizikovo a mladí ľudia to chcú napraviť (opačný problém, ako zadáva otázka)
- rodičia aj deti sa správajú rizikovo a nastávajú problémy (hlavne s úradmi) 
- nikto sa nespráva rizikovo a rodičia majú obavy, aby taká situácia nenastala zo strany ich dieťaťa
- deti vychované v ústavoch, ktoré majú deficit v tejto oblasti a nevedia rozoznať riziká
- rodičia, ktorí majú nedostatok skúseností s výchovou detí a obávajú sa vlastných postupov, ktoré si chcú najprv nechať „odobriť“
- rodičia, ktorých deti sa nikdy nesprávali rizikovo (resp. nedostali sa do ťažkostí a rizikové situácie dobre zvládli), no ich rodičia ich stále chcú ochraňovať napriek tomu, že to deťom prekáža
- rodičia, ktorí sa sami správajú rizikovo a tiež ich deti, no oni napriek tomu chcú chrániť deti pred rizikom, ktoré sami ignorujú a dostávajú sa do problémov
- rodičia, ktorí sa sami správajú rizikovo, na rozdiel od ich detí, no chcú za každú cenu vychovávať svoje deti k zodpovednosti

Vyriešenie takýchto problémov je samozrejme vysoko individuálne a taktiež sa jedná o rôzne druhy problémov. Preto sa nedá jednoznačne napísať, ako tieto situácie riešiť.
Vo všeobecnosti podľa môjho názoru platí, že:

- pomáhať môže iba človek, ktorý sám vie zvládať svoj život
- nemôžeme vyžadovať od svojich detí to, čo sami nerobíme správne
- správnu výchovu musíme aplikovať od narodenia a nie až vtedy, keď nastanú problémy
- ak neexistuje vzájomná dôvera, problémy sa nedajú riešiť
- pod problémami svojich detí sme sa určite podpísali aj my,  preto túto skutočnosť musíme mať na zreteli i pri ich riešení
- aj pre nás malicherné problémy našich detí si zaslúžia maximálnu pozornosť
- je bezpodmienečne nutné objektívne posúdiť i verziu problému našich detí
- tak isto je nevyhnutné vzájomné poznanie sa rodičov a detí (aj naše nezdary, chyby, omyly)


(môžem aj podrobnejšie popísať svoje metódy, no podrobne o tom píšem vo svojich článkoch)
 

Každý človek (dieťa, dospievajúci, dospelý, senior) sa nechá ovplyvňovať, či nechá si pomáhať iba od človeka, ktorého si sám vyberie. Treba byť taký a správať sa tak, aby si konkrétny človek, čo potrebuje pomoc, vybral nás. Túto súťaž vyhráme iba vtedy, ak:

- chceme vôbec riešiť daný problém s konkrétnym človekom
- sme dostatočne dobrý osobný príklad pre postihnutého
- máme jeho neobmedzenú dôveru
- poznáme problematiku, ktorá sa má riešiť ( najlepšia je osobná skúsenosť pomáhajúceho a zdarné vyriešenie problému)
- dokážeme načrtnúť reálny scenár riešenia, ktorý by mal byť navyše pre postihnutého aj veľmi atraktívny
- vieme ovplyvniť a vyriešiť jednotlivé aspekty problému
- môžeme sa preukázať precedensmi (zdarne vyriešené podobné príklady napríklad aj s inými subjektami)
- dokážeme vo veľmi krátkom čase zabezpečiť prvé kladné výsledky (stačí aj maličkosti) a kontinuálne pokračovať (podľa scenára)
- problém postihnutého sa stane aj našim problémom
- dokážeme konkrétneho človeka akceptovať aj napriek jeho „hriechom“
- dokážeme prehodnotiť spolu s postihnutým podrobne celý jeho dovtedajší život a dodatočne vyriešiť všetko nevyriešené
- odhaliť príčiny jeho rizikového správania a dôsledkov, prehodnotiť a poučiť sa z neho
- vytvoriť si vzájomný vzťah, ktorý je presne opačný ako ten, čo sa presadzuje v odborných kruhoch
- zabezpečiť, aby postihnutý riešil sám svoje problémy za našej výdatnej teoretickej a praktickej pomoci (ak sa toto nestane a problém vyriešime my, bude to iba dočasné)
   
Teraz sa vlastne dostávam k hlavnej téme tohoto článku. Všetky moje myšlienky, ktoré som napísal, si potrebujem overiť a konfrontovať s inými názormi, skúsenosťami z iného prostredia a s inými rodičmi a deťmi. Preto Vás prosím o pomoc.

Napísal som dva dotazníky. Jeden pre deti a jeden pre rodičov. Tie deti môžu byť aj dospelé, len by nemali mať vlastné deti, lebo to už by prešli do iného klubu.

Dotazníky si môžete stiahnuť tu   DETI  RODIČIA. Budem rád, ak mi ich vyplnené pošlete na adresu drogy-sos@drogy-sos.sk.

Rád by som niektoré myšlienky a postoje uverejnil na tomto spoločnom blogu. Tiež by som po spracovaní uverejnil aj výsledky. Okrem toho mám v úmysle poskytnúť tento materiál svojej dcére Renátke, ktorá píše diplomovku z psychológie a s ktorou  mávame ťažké intelektuálne súboje, kde si konfrontujeme jej školské vedomosti s mojou praktickou činnosťou.

Myslím, že to bude poučné pre nás oboch, ale aj pre širokú verejnosť. 

P.S. Ak máte svoj príbeh, či názor, rád ho na tomto spoločnom blogu anonymne uverejním.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Píše Pavol Hardoš

Lebensmarš. Pochod za život akceptoval náckov

Fašisti pochod nezneužili, majú spoločné ciele.


Už ste čítali?